Spomienky na Jacka Londona

          Emi     G         Emi      A 
1. Ležia tu horeznak s úsmevom na perách, 
         Emi        A       Emi       A 
   svet berú s humorom, v tráve majú dom, 
        Emi        H7           Emi 
   tak čakajú na svoj životný vlak. 
2. Známy zvuk do uší už dolieha v ovzduší, 
   poberie ich rád ten dlhý kovový had, 
   ktovie, kde ich cesty preruší. 
   G                D          C        G 
R: Aj v nás občas prebudia sa duše tulákov 
   C                G           H7       Emi 
   a náš pohlad z trávy skúma tvary oblakov, 
        G          D              C          G 
   zas veríme na priatelstvo, ktoré nezničí nik, 
       C              Emi             H7             C Emi 
   to do nás vdýchol život duch tých jeho krásnych kníh. 
3. Povedie nás do plání, do snehových stôp od saní, 
   ktoré kuriér zanechal, keď psí záprah tadial hnal, 
   nevediac, či do ciela dorazí. 
4. Keď v lesoch nekonečných zacíti dym vlčí dych, 
   priložíme na oheň pár driev a vlčí tieň 
   sa stratí až na stránkach posledných. 
R: