Zo života kočovníkov

Kalumet

    Ami 
1. Bolavé nohy a cesta vpred sa plazí, 
   vandrujú mnoho dní krajinou. 
   To sucho v krku a drsný výraz tvárí, 
   obdarení krvou Románov. 
    Dmi         Ami 
R: Pýtal som sa ich sto ráz, 
     G                 Ami 
   kde je peklo a kde raj, 
    Dmi Bb         Ami 
   len raz mi však odvetili: 
     H                              E 
   Tulácky širák,si chráň, vždy chráň! 
2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne, 
   hrivy koňov vetrom vlajúce. 
   Smäd po nových cestách utopili v dialke, 
   na návraty nebol nikdy čas. 
R: Rozumeli reči skál 
   aj tichu plání pred sebou, 
   mnohokrát už nemali síl, 
   smiechom liečili svoj žial, svoj žial. 
3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj, 
   pieseň voňajúca pahrebou, 
   dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou, 
   dravá láska, spánok nad ránom. 

Do databáze přidal Luky, dne 15. 09. 2020