Zlato nad sol

            Dmi       Bb              A7               Dmi 
1. Vraj to bolí, keď zotieraš slzy a máš ich už plnú dlaň, 
                  Ami                      A 
   vraj to bolí, keď utekáš a nevieš vlastne kam. 
           Bb                                   A7 
   Chceš preč z toho davu, čo rozdupal klúč k hrám. 
        Bb             A 
R: Kto rozumel včera všetkým bláznom, 
     Bb              A 
   dnes ich už odmietal. 
       Bb                  A                 Dmi 
   : So sklonenou hlavou do očí sa pozrieť bál. : 
 
2. Vraj to bolí, keď prijímaš rany mierené pod svoj pás, 
   vraj to bolí, a zvlášť tých, čo nechceli sa vzdať. 
   Tí skúsení radia:Vráť sa, chlapče, vráť! 
R: Majú snáď všetko, čo telo žiada, 
   len chýba im vzácny dar: 
   : nevedia sami, kam podeli vlastnú tvár! :